Ako sme sa rozhodli mať psa
Bol začiatok roka 2017, kedy sa začali naše úvahy o psíkovi. Sme rodina s troma deťmi a bývame v rodinnom dome pod lesom, ktorý ponúka mnoho možností, ako aktívne tráviť voľný čas. Naše deti vždy tajne túžili mať psa. Avšak nikdy nahlas nenaliehali, lebo vedeli, že ja – mamina – mám na psy alergiu. Napriek tomu odmalička psov milujem. V detstve som neraz mala psa, ale toho posledného (najlepšieho) rodičia museli darovať známym, pretože sa mi zhoršoval stav. Tak som túto tému v sebe uzavrela s tým, že jednoducho psa mať nikdy nebudem. Ale… Túžba bola silnejšia ako čokoľvek, rokmi rástla a alergia pomaly klesala.
Jednoducho to jedného dňa prišlo...
V tom čase mal najmladší syn 4 roky a mali sme aj 10-ročného britského kocúra –
domáceho maznáka – krotkého interiérového králička. Takže sme hľadali plemeno vhodné k malým deťom, ktoré zároveň dokáže byť priateľské k ostatným zvieratkám. Z toho vyšli najlepšie salašnícke psy. Tie strážia, ochraňujú a milujú svoje stádo (v našom prípade členov rodiny). Dokážu akceptovať domáce zvieratá. Zavolala som do dvoch chovných staníc a v jednej mali náhodou posledné voľné šteniatko. Nebol čas váhať, dali mi len dva dni. Najťažší oriešok bol presvedčiť hlavu rodiny – manžela, ktorý sa vždy k veciam stavia mimoriadne zodpovedne. Trvalo to celých 48 hodín. Najprv bol neoblomný, skúšali to aj deti. Bolo to tak ťažké, že napokon som si Xenu “vyplakala“ a na to už sa nemohol pozerať. Tak sme sadli do auta a hybaj za pani Anettkou Belovičovou do chovnej stanice Spod Hrádze, od ktorej máme toho najúžasnejšieho psa.
Prečo práve Appenzeller?
Ako som už spomenula, appenzellské salašnícke psy, okrem svojich ďalších jedinečných vlastností, majú radi malé deti a sú priateľské k domácim zvieratám, čo sa v našom prípade potvrdilo. Xena zbožňuje naše deti a stará sa aj o naše mačky. Spočiatku sa s naším kocúrom Kingom chcela hrať, ale on ju iba sucho akceptoval a vášeň jej neopätoval. Je to pán v rokoch a hlavne šľachtic. Xena sa o neho aj napriek tomu stará, otvára mu dvere do domu, keď sa chce nadránom vrátiť dovnútra. Vie otvoriť všetky druhy dvier na našom dome. Má rešpekt hlavne vtedy, keď Kingo dostane žrádlo. Ani sa nepriblíži k jeho miske, len z diaľky sleduje, ako papá. Kingo bol prvý zvierací pán domu, a tak to aj ostalo. Od r. 2019 k nám pribudla obyčajná mačička – Cibuľka, nájdená na ihrisku. Tá je hravejšia a ku Xene prítulnejšia, takže sú kamošky. Ciba sa otiera o Xenu, ťukajú si ňufákmi, alebo zvyknú pri sebe pokojne ležať.
Povahové vlastnosti
Keď bola Xena ešte malá, stretla som skúseného majiteľa appenzellera a ten mi povedal: „Viete, sú psy a sú appenzellery.“ Vtedy som nechápala, čo tým pán myslí. Myslela som, že o psa sa musí človek starať, dávať na neho pozor a strážiť ho – je to veľa roboty a tak. Neskôr som pochopila, že u Appenzellera je to NAOPAK. Celá rodina sme zrejme Xenine ovečky. Malé stádo, na ktoré musí dávať neustále pozor. Chrániť a strážiť si ho. Je to jej poslanie z minulosti, nech robíte čokoľvek. Túto úlohu si plní na dvesto %. Zažili sme rôzne príhody, keď som pochopila, že je schopná tomuto poslaniu obetovať aj život.
„Viete, sú psy a sú appenzellery.“
200% oddanosť a naše veselé príhody
Appenzeller je bezpodmienečne oddaný členom svojej rodiny. Keď mala Xena rok, sedeli sme v dome u vzdialenejších susedov, ktorí bývajú na kopci oproti nám. Xena nás z diaľky zrejme počula a možno aj videla. Bola zamknutá doma na záhrade – okolo domu plot a múry. Dodnes nevieme, ako zdolala naše, aj susedské ploty, aby sa potom cez 2 ulice vybrala na miesto, kde sme boli na návšteve. Zdola pozemku mali vysoký múr, zhora plot a za tým les. Jednoducho zrazu niekto buchotal u nich na dvere. Nikto neveril, že by to bola ona. Zvládla svoju misiu. Celá sa chvela, bola šťastná, že našla svoje ovečky. Akoby naozaj šlo o život. Je zvyknutá, že stále je niekto doma. Pracujeme totiž s manželom z domu.
Po pár zážitkoch, kedy som ju len chvíľu nechala čakať na mňa pred obchodom s najmladším synom, som to už definitívne pochopila.
Pozor tu dáva ona na nás, a nie my na ňu.
My sa o ňu len staráme. Neraz syna vtiahla aj s vodítkom dnu, vbehla do obchodu a cválala pomedzi regále celá šťastná s vyplazeným jazykom, že ma našla. Takto už bola nakupovať v Bille, v Lidli a dokonca aj v lekárni. Táto povahová črta sa časom zmierňuje, resp. už chodíme nakupovať bez Xeny 🙂
A čo sa týka manžela, ktorý spočiatku nechcel ani počuť o psovi – je z neho najväčší rozmaznávateľ Xeny. Získala si celé jeho srdce.
Ochraňovať a strážiť členov rodiny je jej životné poslanie, ktoré má zakódované vo svojej DNA.
Nemá rada, keď niekam spolu ideme a potom sa rozdelíme a časť ľudí ide iným smerom. Vtedy nám robí “spojku“. Dávať rodinu dokopy je jej poslanie, asi by sme sa nemohli ani rozviesť. Má aj záchranárske črty. Keď náš syn pred ňou prvýkrát krát skočil salto do vody z výšky, rozbehla sa štekajúc k vode, labami búšila do hladiny na mieste, kde vyliezal z vody. Stále hlasno štekala a následne skákala na manžela, akoby vravela: „Ty ho necháš len tak skočiť z výšky do vody?“ Trvalo, kým pochopila, že syn je športovec a saltá sú jeho bežná prax. Nemá rada nebezpečné situácie, hlavne v súvislosti s deťmi, ktoré miluje pozorovať. Ďalšia z mnohých príhod bola, keď sa v parku syn hral s neznámym chlapčekom a Xena bola pri nich. Po chvíľke si po chlapca chcel prísť otec, no Xena ho nepustila k vlastnému synovi. Pre ňu to bol iba veľký cudzí chlap, čo chce vziať decko, tak na neho vytrvalo štekala, kým som jej to (aj pánovi) vysvetlila. Nikdy však nikoho nepohrýzla. Vždy len šteká – oznamuje nám. Nie je agresívna na ľudí. Máme vyskúšané z cvičáku, keď ju vyľaká cudzí človek, šteká, ale neútočí. Radšej ustúpi. Od začiatku bola vychovávaná v láske.
Appenzeller je oddaný spoločník a strážca aj v lese. Keď sme začali behať v lese, prekvapilo ma, že Xena neodbieha. Nemá poľovné pudy. Skôr naopak, beží tesne za mojimi nohami, takže niekedy dostane pätou do papule. Tak už ani v lese sa nemusíme báť, keď sme s ňou.
Má rada psov aj feny
So Xenou behávame ráno v lese spolu s mojou kamarátkou a jej psom Uškou už vyše dva roky. Je to náš každodenný rituál, naša trasa. Nebolo ráno, kedy by sa zo seba tie dve netešili. Behajú po lese svoje obrovské šprinty do kruhov. Ushuaya (Uška) je jej najlepšia psia kamarátka, je to fenka Howavarta. Preto sa usmievam, keď si ľudia držia svoje fenky, aby sa nekontaktovali s tou našou. Podvečer zas chodí Xena s manželom väčšinou na lúku, kde sa venčia viaceré psy. Má to veľmi rada, aj tam má svojich stálych psích kamošov, spolu sa hrajú, naháňajú, aportujú atď. Je veľmi dôležité vodiť appenzellera pre jeho socializáciu už od útleho veku medzi ostatné psy. Veľmi vhodné je navštevovať výcvik psov, kde sa mnohému naučí. Nezanedbali sme to a vidíme výborné výsledky.
Vítanie
Tá úprimná, čistá láska a explózia radosti je neskutočná.
Úžasná, emotívna chvíľa plná dobrej energie.
Je to jedna z mnohých nádherných chvíľ, ktorú zažívame iba vďaka nej. Keď človek odíde, hoci len na hodinku, pre ňu je to večnosť. Nerozlišuje, či ste boli preč dva dni, alebo dvadsať minút. Extra vítanie je jedna z chvíľ, kedy máme tú česť to zažiť. Čaká vždy na schodoch pri bráne. Hlasno zavýja a skrúca sa pritom ako had. Vravíme, že zakaždým nám spieva áriu z opery. Zopár ich máme nahratých. Niekedy prichádzam domov tajne s rukami plnými nákupu, lebo by ma od radosti prekotila. Je to fajn pocit, keď sa na váš príchod domov po rokoch niekto tak teší. Myslela som, že keď dospeje, bude to miernejšie. Ale puto sa rokmi zväčšuje a vítanie je stále emotívnejšie. Xenina schopnosť tešiť sa z ľudí a jej srdečnosť je takmer nevyčerpateľná. Túto vlastnosť zdedila po matke Gigi.
Dokonalý a neúplatný strážca
S appenzellerom sa vám nemôže stať, že neohlási cudzích ľudí a návštevníkov domu. Je neúplatný a jeho strážne vlastnosti sú neoceniteľné.
Zaregistruje každý zvuk a pohyb.
Cez deň chodí Xena aj do domu, lebo chce byť pri nás. Ale v noci vie, že spíme, tak radšej zaujme svoje strategické miesto – spáva v zimnej záhrade. Odtiaľ vidí von aj dnu. Niekedy si v noci ide ľahnúť von do búdy. Vie si otvoriť dvere. Šteká vždy, keď k nám prídu neznámi ľudia. Nešteká iba na našich blízkych – na babku, dedka a na dobrých priateľov. Má nepodplatiteľnú povahu. Keď sa jej raz niekto nepáči, nepomôžu ani pamlsky.
V dome sa nemusíte viac báť.
Spíte bezpečne, bez strachu o seba alebo svoj majetok.
Ani mimo domu nedôveruje cudzím ľuďom, je k nim odmeraná. Hlavne k mužom. Čím väčší, tým horšie. Nemá rada, keď majú ľudia zahalenú tvár (klobúk, tmavé okuliare). Spozornie aj vtedy, keď má niekto inú, výstrednú chôdzu, prípadne palicu. Je veľmi vnímavá. Vždy je pri nás v strehu, keď sme v cudzom prostredí. Stráži nás aj mimo domu. Aj v lese, keď robíme opekačku, tak stráži to teritórium. Nie je vôbec typ psa, ktorý sa rozbehne za každým, kto ho láka a volá. Musí človeka dôkladne spoznať a „overiť“ si ho. Až potom otvorí svoje srdce a dokáže byť viac než priateľská. Výnimkou sú však malé deti. Dokáže s radosťou prísť aj k úplne cudzím. Najradšej má batoľatá. Tie vačšinou, keď to nestihnem, pooblizuje po tvári. Voňajú jej a cíti, že sú bezbranné a nie sú pre ňu žiadnou hrozbou.
Inteligencia, aktivita šport a hry
Naša Xena je priam závislá od potreby vykonávať nejakú pohybovú činnosť alebo hru. Perfektne aportuje, až vás z toho bolí ruka. Na suchu aj vo vode. Vydrží behať a skákať do výšky za loptou dlhšie, ako my vydržíme hádzať. Z vody dokáže vynášať obrovské hrubé drevá. Skvelo pláva, neodolá ani v zime, keď chodíme s ľadovými medveďmi otužovať. Vo vode má nevídanú vytrvalosť, dokáže s nami plávať veľmi dlho bez prestávky. Dobre sa jej pláva aj v mori na Hvare, kam radi chodíme. Keď mala postroj, tak ťahala najmenšieho syna vo vode s rukávikmi. Ľudia sa čudovali, že pláva pes a za ním sa bez plávania vezie decko. Keď chodíme na cvičák, tak si to užíva. Miluje kladinu, Á-čko, skoky cez prekážky atď. Poslušne vykonáva povely, neprekážajú jej pri tom ostatné psy. Výcvik sme navštevovali od mala, máme tam geniálneho cvičiteľa.
Vytrvalosť, húževnatosť
Appenzeller má veľký fyzický potenciál. Xena dokáže vyvinúť v čelustiach obrovskú silu, keď sa chce s nami preťahovať o hračku alebo drevo. Veľmi ju to baví, lebo vie, že ona nepustí a vyhrá. Dokáže aj visieť zavesená za zuby. Vytrvalosť je jej ďalšia fyzická zdatnosť. Ak si myslíte, že za 20 minút „vybeháte“ aplíka, ste na omyle. Je to jedna z vecí, ktorá bude spoločne prospievať psovi aj vám. Prinúti vás to pravidelne sa venovať pohybu. Je fajn behať so Xenou po lese a pozorovať prírodu, ako sa každý deň mení.
Xena je pre nás prínos zdravia
a dobrý manažér času.
Popri všetkých povinnostiach a práci, ktorých je dosť, sme prinútení vybehnúť von a niečo pozitívne pre seba i psíka spraviť. Čím viac toho máme, tým efektívnejšie si čas riadime. Respektíve nerobíme už nepodstatné veci.
Odolnosť voči chorobám “bezúdržbovosť“
Xena nebola ani raz chorá. V dnešnej dobe, keď psy „preberajú“ choroby ľudí, si to veľmi ceníme. Určite je to aj vďaka dobrej životospráve, ktorú dodržiavame – behanie po lese a zdravá BARF strava. Druhá vec je, že toto plemeno nemá sklony k dedičným chorobám, okrem dysplázie. O srsť sa nemusíme vôbec starať. Má ju krásnu, hustú a lesklú.
Zdravie, ktoré ide zvnútra. Netreba ju ani česať, snáď len v období, ked mení srsť. Je odolná aj voči zime, môže byť vonku i v čase mrazov.
